Marakéš report
Absolvovať výlet do inej reality… Z šedej, chladnej, januárovej slovenskej, do orientálnej rozprávky plnej slnka, farieb a krásy. Aj to bol pre mňa Marakéš. Mesto kde čas plynie pomalšie, akoby sa zastavil v inom storočí.
Prvotný nápad vychutnávať si jeho krásy na požičanom skútri nás však rýchlo prešiel po prvých metroch v doprave. Chaos, hluk… Takto som si vždy predstavovala zhmotnenie slova virvar. Fascinovane vyplavujúc adrenalín som sa z okna taxíka snažila pochopiť pravidlá tunajšej premávky. Princíp „kto viac trúbi, ten skôr ide“ však nie je zďaleka jediným pravidlom. Neviditeľné puzzle, ktoré spájaním jednotlivých kúskov vytvára celok. To jediné dáva zmysel, inak by sa všetci pozrážali…A toto všetko „sponzoruje“ firma Dacia, po somároch najobľúbenejší prostriedok v Marakéši.
Napriek tomu z Maročanov sála neuveriteľný kľud a pohoda. Možno to je slnkom, ktoré im pomáha vyplavovať serotonín, alebo dostupnosťou pohodumilných rastlín, najskôr však ich životnou filozofiou založenou na každodennom prítomnom bytí nám tak vzdialenou… Ako by asi u nás vyzerala situácia, keď týpek zaparkoval svoju mini áviu uprostred jediného východu z parkoviska supermarketu a niekam si odskočil… Náš taxík si pri manévri „pchania sa obézneho kocúra myšacou dierou“ oškrel bočný lak. Medzičasom prišiel vycerený týpek minidodávky, vymenil si 5 prstový úsmev z našim „divnokľudným“ vodičom a šli sme ďalej. Alebo… nočná jazda so zaroseným oknom, kedy si vodič na svojej strane utrel malý priezor aby dačo videl. Napriek tomu že sme mu ukázali funkciu odvetrávania okien.
Hlinené mesto uprostred vysušenej palmovo-olivovej pustatiny s uličkami, kde sa mieša pach somárskeho trusu, moču, kože, s korením a vôňou orientálnych esencií. Za farebnými bránami ukrýva krásne záhrady, átriá, riády, paláce či špinavé dielničky majstrov remeselníkov. Praktickou radou je, že pri potulkách po jeho uličkách je vhodný mužský sprievod, získate si tak u miestnych väčší rešpekt, prípadne si na Vás nebudú dovoľovať rôzne „indivídua“ a ženbychtivý mládenci… Ak už ste na „dámskej jazde“ tiež to zvládnete, len to možno bude dobrodružnejšie… Pri zjednávaní cien na trhu si pamätajte, že aj najpresvedčivejšie NIE nemusí byť konečné.
Tradičné trhy sú pastva pre oči a dušu, oplatí sa však aj v tomto smere „prekutrať“ sa do útrob trhovníckych uličiek, kde nájdete obchodíky aj s dielničkami. Tam výrobky priamo vyrábajú. Keď máte radi prírodné materiály, hand made, farby, prídete si na svoje.
S tým v súvislosti sa mi stala zvláštna príhoda… Do Maroka som zobrala na výlet 2 moje výrobky z Maroka. Boli objednávané z internetu. Narodili sa v Maroku a „emigrovali“ do mojej slovenskej domácnosti. Boli to 10 ročné tradičné topánky „Kilim“ a náhrdelník so zvláštnym modrým kameňom. Oba zostali doma v Maroku… Na topánkach sa mi definitívne odtrhla podrážka a náhrdelník mi spadol na zem pri odchode na schodoch do lietadla. Kameň vypadol a viac som ho nenašla… Takže ak sa na to zameriaš, môžeš si kúpiť výrobky s dušou, ktoré navyše šetria peňaženku, lebo vydržia roky a roky…
Výlet na ťavy bol napokon super nápad aj keď sme si to najprv „ofrfľali“. Ťavy boli trošku v zúboženom zanedbanom stave, sľúbená oáza bol kus vyprahnutej zeme s výhľadom na menšie ilegálne skládky. Napriek tomu bola jazda na ťave pre mňa super zážitkom.
1. Je to monumentálne zviera, čo vzhľadom na moju „maličkosť“ bolo fascinujúce samé o sebe .
2. Ak uvoľníš telo a stehná, je to zaujímavý, intuitívny pohybový zážitok a zároveň fitko.
3.V karaváne sa môžeš rozprávať so susedovou ťavou (moju som nazvala Žofia) a ona ti zaručene sympatie opätuje.
4. Ide ti v hlave pesnička z filmu Angelika a sultán, alebo hit od Štefana Skrúcaného „Ide ťava Saharou“. Spievaj si kľudne nahlas hocičo, hodí sa to…
5. Mysli na to, že ťava vždy je a bola zviera ktoré slúžilo na prepravu tovarov a ľudí… A že na domov je to trošku veľké a nepraktické zvieratko…
Hudba je veľmi rytmická, s monotónnym opakujúcim sa rytmom. Veľká krajina samozrejme ponúka veľa hudobných a tanečných štýlov od klasických foriem Andalúzskej hudby, cez folklór chaabi (populárna forma folklóru), berberskú hudbu a tanec, mystickú hudbu Gnawa, náboženský tanec a hudbu Súfí až po populárny rockový smer ktorý je rozšírený v krajinách Magrebu Rai. Tradične sa využívajú hudobné nástroje:
Gimbri – niečo ako Lutna ktorá má 3 struny.
Oud- strunový nástroj ktorý sa využíva v tradičnej arabskej hudbe.
Kamenjah – akýsi predchodca huslí.
Nai – flauta
Lira- flautička z bambusu
Bendir – rámový bubon
Darbouka, Dumbek – bubon
Qraqueb- Veľké kovové činelky s dvojitou plochou.
Najpopulárnejšou formou tanca je marocké chaabi. Tancuje sa v tradičnej košeli Galabia, ktorá je výrazne previazaná viacerými šatkami okolo zadku. Zvýrazňuje sa ňou pohyb panvy a zadku, ktorý je veľmi výrazný, rýchly, zemitý a naturálny. Niekedy doprevádzaný aj poskokmi a rýchlym krútením. Súčasťou tanca sú aj rôzne podupy, poskoky, trasenie hrudníkom a ramenami často doprevádzané monotónnym pohadzovaním hlavou a vlasmi.
Jedlo je super, vlastne väčšinou si môžeš vybrať medzi tajin (dusené mäso, alebo zelenina v hlinenej nádobe, dlhé hodiny dusená vo vlastnej šťave so všetkým zelenina, olivy, koreniny, citróny, slivky, datle, mandle) alebo tanja (jahňacie mäso hodiny dusené v hlinenej nádobe). Mne tam všetko veľmi chutilo…
Marakéš je multikultúrne mesto ktoré v sebe skrýva veľa stránok života, určite sa ho však oplatí navštíviť…